224/1925 Sb.



Zákon



zo dňa 7. októbra 1925



o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov na základe pomeru

námezdného alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na

Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.



Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto

zákone:



§ 1.



(1) Osadníkmi v smysle tohoto zákona sú osoby, ktoré majú na Slovensku

a v Podkarpatskej Rusi:



a) na budovy sriadené na štátnych pozemkoch vlastnícke alebo

neobmedzené či obmedzené právo užívacie (požívacie), ktoré od štátu

získali oni alebo ich právni predchodcovia, jakožto robotníci a

remeselníci (osadníci, robotníci, kolonisti) lesní, banskí a hutní

pôvodne na vždy alebo na neurčitú dobu z príčiny svojho usídlenia na

štátnych pozemkoch za práce konané v pomere námezdnom alebo v iných

podobných pomeroch vo štátnych lesoch, baniach a hutiach bez rozdielu,

či boli alebo sú povinní platiť štátu zvláštné poplatky alebo dávky a

či nie, či zmienený pomer námezdný alebo iný pomer podobný časom sa

zmenil či zanikol a či vedľa zmienených práv na naznačené budovy majú

ku štátu z týchže pomerov ešte iné práva a povinnosti a či nie;



b) neobmedzené alebo obmedzené právo užívacie (požívacie) na štátnu

pôdu vôbec, menovite na pôdu poľnohospodársku (na role, lúky, pasienky

atď.) a lesnú, ktoré spôsobom v bode a) naznačeným získali od štátu oni

alebo ich právni predchodcovia vedľa práv v bode a) uvedených na

budovy, sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z akéhokoľvek dôvodu

zaniklých;



c) ku štátu akékoľvek iné práva alebo povinnosti vzniklé im alebo ich

právnym predchodcom spôsobom v bode a) naznačeným vedľa práv v bode a)

uvedených na budovy sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z

akéhokoľvek dôvodu zaniklých.



(2) Rovnako tak sú osadníkmi v smysle tohoto zákona osoby, ktoré by

boly osadníkmi podľa odstavce prvého tohoto paragrafu, keby neboli

pozbudly po roku 1885 na základe správnych opatrení orgánov býv. štátu

uhorského alebo výpoveďou práv z pomeru osadníckeho im náležiacich bez

náhrady, rovnajúcej sa aspoň náhrade vyrátanej dľa §§ 8 a 9.



(3) Za osadníkov v smysle tohoto zákona považujú sa tiež vdovy alebo

deti po osadníkovi (odst. 1.), pokiaľ prislúchajú im práva na štátné

nemovitosti alebo na užitky zo štátnych lesov jakožto zaopatrovacie

požitky po manželovi alebo otcovi následkom jeho pomeru osadníckeho.



(4) Pre preukaz pomeru osadníckeho a z neho plynúcich jednotlivych práv

a povinností stačí, preukáže-li sa neprerušený skutočný výkon týchto

práv a povinností štátom, po prípade osadníkom alebo jeho právnym

predchodcom s vedomím príslušného štátneho orgánu aspoň od 1. januára

1914 do dňa, kedy tento zákon nabýva účinnosti.



§ 2.



(1) Práva a povinnosti medzi štátom a osadníkmi z pomeru osadníckeho

buďte upravené dľa predpisov tohoto zákona tak, aby sa docielilo dľa

možnosti najväčšej právnej a hospodárskej neodvislosti obidvoch strán.



(2) Obzvlášte treba pri tom dbať, aby jak pozemky, ktoré zostanú vo

vlastníctve štátu, tak i pozemky, ktoré sa postupujú osadníkom, alebo

obci, boly dľa možnosti zbavené bremien - nehľadí-li sa menovite na

služobnosti a reálne práva, ktorých štát k riadnemu hospodáreniu na

svojich pozemkoch potrebuje - a zaokrúhlené, aby maly tvar a polohu pre

racionálne hospodárenie vhodnú, aby však bolo postarané tiež vhodným

spôsobom o cesty a iné dopravné prostriedky k nim, pokiaľ je ich treba,

a aby nebola prerušená spojitosť štátneho majetku s dosavádnymi

komunikáciami. K týmto účelom sú menovite prípustné aj výmeny iných než

§ 1 naznačených štátnych pozemkov za pozemky osadníkov alebo obcí.



(3) Úprava vzťahuje sa v každom prípade s výnimkou práv a povinností

uvedených v § 27 na všetky vzájomné práva a povinnosti medzi štátom a

osadníkom z pomeru osadníckeho dosiaľ trvajúce, menovite na pomer k

budovám obytným a hospodárskym a k ich príslušenstvu, na užívanie

dvorkov, domových zahrádok, rolí, lúk, pasienkov a lesov, na práva na

drevo palivové i stavebné zdarma alebo za cenu sníženú alebo na iné

užitky lesné, na povinnosť pracovať v štátnych lesoch, baniach a

hutiach zdarma alebo za mzdu, a to prípadne i za mzdu sníženú atď. ako

aj na práva uvedené v druhom odstavci § 1.



§ 3.



Cieľom úpravy práv a povinností v §§ 1 a 2 naznačených buďte, pokiaľ

nejde o pôdu lesnú a pasienky (§§ 4, 5 a 6):



a) pridelené do plného vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých

osadníkov pozemkové plochy, patriace štátu, zastavané však budovami

obytnými i hospodárskymi, na ktoré osadníkom prísluší z pomeru

osadníckeho právo vlastnícke, požívacie, užívacie, alebo iné práva k

výlučnému alebo aspoň prevažnému užívaniu i s plochami pozemkovými,

ktorých u týchto budov používajú na základe toho istého pomeru ako

dvorkov, domových zahrádok, alebo ako iného ich príslušenstva;



b) pridelené do vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých osadníkov

ďalšie štátné plochy pozemkové, menovite zahrady, lúky a role, ktorých

sú oprávnení požívať alebo užívať výlučne alebo aspoň prevažne na

základe pomeru osadníckeho;



c) postúpené do vlastníctva jednotlivých osadníkov, a to po prípade na

miesto niektorých pozemkov uvedených v a) a b) výnimečne aj iné kusy

nemovitého majetku štátneho, je-li toho nutne treba k hospodáreniu na

pozemkoch uvedených v a) a b) a nevznikne-li tým značná ujma

hospodárenia na zbývajúcich štátnych pozemkoch;



d) zrušené, alebo je-li to v tom ktorom prípade vhodnejšie, obmedzené,

premiestené, vykúpené alebo ináč vhodne upravené (§ 2) akékoľvek

pozemnoknižné i nepozemnoknižné práva i záväzky štátu a osadníkov z

pomeru osadníckeho.



§ 4.



(1) Lesnou pôdou v smysle tohoto zákona rozumie sa lesná pôda s

prípadným porostom pojatá do pravidelného hospodárskeho plánu (§ 17

zák. čl. XXXI/1879).



(2) Vzťahujú-li sa práva osadníkov na lesnú pôdu vynímajúc lesy

ochranné a hájené (§ 2 zák. čl. XXXI/1879) alebo na užitky jej tak, že

im náležia výlučne alebo aspoň prevažne všetky lesné užitky, buď táto

lesná pôda pridelená dľa predpisov tohoto paragrafu; pokiaľ jednotlivým

oprávneným osadníkom pri tom neprislúchajú všetky lesné užitky, buď

pridelená plocha primerane zmenšená vzhľadom na cenu užitkov, na ktoré

nároku nemajú. Osadníkom prislúchajú prevažne všetky užitky lesnej pôdy

(drevo, pastva, tráva, stelivo, haluzie atď.), vtedy, jestliže ich cena

činí viac, než polovicu ceny celého výnosu lesnej pôdy, pri čom cenu

počítať sluší dľa §u 8.



(3) Podmienkou pridelenia je vo všetkých prípadoch v tomto paragrafe

uvedených, že:



a) pridelenie nie je na značnú ujmu hospodárenia vo štátnych lesoch, a



b) že lesná plocha, ktorá sa má prideliť, tvorí súvislý celok, aspoň 85

kat. jutár veľký.



(4) Pridelenie lesnej pôdy stane sa buďto do spoluvlastníctva všetkých

oprávnených osadníkov tejže osady alebo do vlastníctva obce (§ 17 odst.

1).



(5) V prvom prípade určí súd súčasne s prídelom tiež vlastnícke podiely

jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práv a osadníci títo

tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. XIX/1898,

menovite §§ 25 a n. n. o nerozdielnych spoločných pastvinách. Podiely

osadníkov nie sú deliteľné. Žiada-li toho záujem osadníkov, sriadi

ministerstvo zemedelstva z osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých

osád tejže obce jediné družstvo. Vláda môže podrobnejšie upraviť

prevádzanie tohoto odstavca nariadením.



(6) Nie sú-li lesné plochy, ktoré by sa maly prideliť všetkým

oprávneným osadníkom tejže osady do spoluvlastníctva, súvislé, buďte,

lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b) uvedenej,

niektorým z nich alebo po prípade všetkým pridelené iné vhodne položené

štátne lesné plochy stejnej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň

85 kat. jutár veľký.



(7) Z vhodných dôvodov a menovite vtedy, keby nebolo lzä splniť

podmienku v odstavci treťom pod b) uvedenú ani použitím predpisu

predchádzajúceho odstavca, môžu byť pridelené všetkým oprávneným

osadníkom, z viac alebo všetkých osád tejže obce na miesto lesnej pôdy

v prvom odstavci naznačenej iné štátne lesné plochy rovnakej ceny

tvoriace súvislý celok, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85

kat. jutár.



(8) Jestliže by pridelenie lesnej pôdy osadníkom dľa ustanovení

predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodárenia v štátnych

lesoch, buď im, lzä-li tak vyhovieť podmienke v odstavci treťom pod b)

uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov,

po prípade príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o

pozemky ním spravované, pridelená do spoluvlastníctva na miesto tejto

lesnej pôdy dľa možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná

plocha rovnakej ceny, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85

kat. jutár.



(9) Pre lesy pridelené do vlastníctva obce platia predpisy platné vôbec

pre obecné imanie a obecné lesy. Nie sú-li lesné plochy, ktoré sa majú

prideliť do vlastníctva obce, súvislé, buďte lzä-li tak vyhovieť

podmienke uvedenej v 3. odstavci pod b), pridelené na miesto nich obci

čiastočne alebo i zcela iné vhodne položené štátné lesné plochy

rovnakej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň 85 kat. jutár.



(10) Jestliže by pridelenie lesnej pôdy obci podľa ustanovení

predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodárenia v štátnych

lesoch, buď jej, lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b)

uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov

(príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o pozemky ním

spravované), pridelená do vlastníctva na miesto tejto lesnej pôdy dľa

možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná plocha rovnakej ceny,

lzä- li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.



§ 5.



(1) Ide-li o iné práva osadníkov na lesnú pôdu (§ 4 prvý odstavec)

alebo na jej užitky, než ktoré sú uvedené v § 4 menovite o práva na

lesy ochranné a hájené, alebo nelzä-li práva v § 4 uvedené upraviť

prídelom súvislej lesnej plochy aspoň 85 kat. jutár veľkej dľa

predpisov tohože §u, buďte za práva pastvy a za práva na trávu a

stelivo poskytnuté dľa možnosti náhradou iné vhodné práva rovnakej ceny

(§ 3) dľa obdoby § 3b), c) a d), a to v prvom rade pridelením lúk a

pasienkov na inej než lesnej pôde alebo na žiadosť príslušného

riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho závodu banského

a hutného) na lesnej pôde, pokiaľ takéto pridelenie je vôbec alebo

aspoň bez značnej ujmy pre hospodárenie na štátnych pozemkoch možné; vo

všetkých ostatných prípadoch buďte práva tie ocenené (§ 8) a zrušené a

buď náhradou za ne poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v

ročnom množstve, ktoré sa rovná cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného

práva. Bližšie určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohodě (§§

18 a 19) usnesením súdu dľa § 17.



(2) Nárok tento je obmedzený na čas života oprávneného osadníka, ktorý

ho môže, nedojde-li k inakšej dohode s riaditeľstvom štátnych lesov a

statkov (so správou štátneho závodu banského a hutného), postúpiť len k

výkonu manželovi alebo potomkom. Do 3 mesiacov po smrti oprávneného

osadníka splatí štát do jeho pozostalosti ako náhradu za zaniknutý

nárok dvadsaťnásobnú ročnú hodnotu, ktorou bol ocenený (§ 8).



§ 6.



(1) Pasienky, ktorých užívanie prísluší výhradne alebo prevážne

jednotlivým osadníkom, alebo ktorých užívajú spoločne, buďte pridelené

a to po prípade plochou primerane zmenšenou, jestliže im neprísluší

výhradné užívanie, buďto do spoluvlastníctva všetkých oprávnených

osadníkov tej istej osady, alebo do vlastníctva obce (§ 17 odst. 1.).



(2) V prvom prípade určí súd súčasne s prídelom tiež vlastnícke podiely

jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práv a osadníci títo

tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. X./1913.

Žiada- li toho záujem osadníkov, sriadi ministerstvo zemedelstva z

osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých osád tej istej obce jediné

družstvo. Podrobnejšie prevedenie predpisu tohoto odstavca môže byť

upravené vládnym nariadením.



(3) Jestliže by pridelenie pasienkov podľa predchádzajúcich odstavcov

bolo na značnú ujmu hospodáreniu na štátnych pozemkoch, buďte miesto

nich pridelené iné vhodne položené štátné pozemky rovnakej ceny s

výnimkou pôdy lesnej (§ 4) a neni-li to vôbec alebo bez značnej ujmy

pre hospodárenie na štátnych pozemkoch možné, buď právo jednotlivých

opravnených osadníkov ocenené (§ 8) a zrušené a buď náhradou zaň

poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v ročnom množstve

rovnajúcom sa cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného práva. Bližšie

určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohode (§§ 18 a 19),

usnesením súdu dľa § 17. O nároku tom platia obdobne ustanovenia

druhého odstavca § 5.



(4) Prísluší-li osadníkom inakšie užívanie pasienkov, než ako je v

prvom odstavci naznačené, buďte ich práva, pokiaľ by príslušné

riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa štátneho závodu banského

a hutného) nepožiadalo v pokračovaní týmto zákonom predpísanom o úpravu

pridelením ich alebo iných vhodne položených štátnych pozemkov

osadníkom dľa predchádzajúcich odstavcov. nahradené nárokom na drevo

palivové dľa predchádzajúceho odstavca.



(5) Ustanovenia tohoto §u platia jedine pre pasienky na inej než lesnej

pôde v smysle prvého odstavca § 4.



(6) O tom, či pozemok je pasienkom podľa tohoto paragrafu, rozhoduje

stav skutočného jeho terajšieho užívania.



(7) Pre pasienky dľa tohoto paragrafu pridelené platia okrem zákona zo

dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých

pasienkov vôbec všetky predpisy platné pre pasienky na Slovensku a v

Podkarpatskej Rusi; pre pasienky pridelené obciam platia mimo toho

všetky predpisy pre obecné imanie vôbec.



§ 7.



Z pomeru osadníckeho plynúce obmedzenia osadníka v jeho pracovnej

voľnosti (záväzok pracovať v štátnych lesoch, hutiach alebo baniach

zdarma alebo za mzdu, po prípade za mzdu sníženú alebo v určitom čase a

pod.) buďte pri úprave pomeru osadníckeho v každom prípade dľa §§ 8 a 9

ocenené, vyúčtované a zrušené.



§ 8.



(1) Pri úpravách dľa tohoto zákona odhadne sa pozemkový majetok okrem

prípadov uvedených v § 9 a) cenou, rovnajúcou sa cene určenej spôsobom,

naznačeným v druhom odstavci § 41 zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329

Sb. z. a n. (zákona náhradového) v znení zákona zo dňa 13. júla 1922,

č. 220 Sb. z. a n., so srážkou 20 %. Ide-li o pozemky zvlášte

nepriaznive položené alebo z iných dôvodov menej cenné, môže byť táto

cena snížená až o ďalších 30 % tedy najvyššie o 50 %.



(2) Vládnym nariadením môže byť dľa rôznej jakosti pôdy stanovená

výmera pôdy, ktorá sa má pri úprave práv pastvy dľa §§ 4 až 6 vziať za

základ pre stanovenie pôdy potrebnej k ročnému vypaseniu jednotlivých

druhov dobytka.



(3) Rovnako tak môže byť vládnym nariadením určené, či a po prípade ako

sluší práva a povinnosti z pomeru osadníckeho, ktoré nie sú usporiadané

dľa jednotlivých oprávnených alebo zaviazaných osôb, ale ináč, menovite

dľa domov, ohníšť, rodín a pod., rozdeliť pri prevedení úprav týmto

zákonom predpísaných, menovite ako a v akom pomere majú byť tieto práva

a povinnosti pre jednotlivé oprávnené alebo zaviazané osoby, rodiny

alebo skupiny osôb ocenené, vyúčtované po prípade im pridelené alebo

ináč upravené a pod. Určenie to môže sa po prípade stať so zreteľom na

pomery a pre jednotlivé osady rôzne.



(4) Vo všetkých ostatných prípadoch buďte práva (právo pastvy, právo na

drevo palivové a užitkové, na práce a výkony akéhokoľvek druhu a pod.)

ocenené dvanástinásobnou cenou plnenia na rok pripadajúceho,

vypočítanou, pokiaľ nejde priamo o plnenia peňažné, dľa priemerných v

mieste obvyklých cien týchto práv v rokoch 1910 až 1920. Nelzä-li

ocenenie previesť dľa tohoto ustanovenia a strany sa nedohodnú ináč,

bude prevedené po prípadnom výsluchu znalcov voľným uvážením so

zreteľom na záujmy obidvoch strán.



§ 9.



(1) Vyúčtovanie vzájomných práv a povinností medzi štátom a jednotlivým

osadníkom staň sa takto:



a) osadníkovi, ktorý má podľa tohoto zákona nárok jedine na pridelenie

pozemkových plôch uvedených v § 3 a) do plného vlastníctva, pridelia sa

tieto plochy pozemkové do plného vlastníctva za náhradu vo výške

dvadsaťnásobného ročného poplatku (cenzu, taxy) z nich v poslednom

ročnom období štátu plateného a pokiaľ v tomto období osadník nemal

povinnosti takýto poplatok platiť, za náhradu stanovenú spôsobom v

poslednej vete štvrtého odstavca § 8 určeným;



b) vo všetkých ostatných prípadoch zarátajú sa každej strane všetky

práva, ktorých nabýva, a všetky povinnosti, ktorých sa zbavuje, cenou

určenou dľa § 8. Pokiaľ dľa tohoto zarátania majú práva, ktorých strana

nabýva, a povinnosti, ktorých sa zbavuje, menšiu cenu, ako práva,

ktorých nabýva a povinnosti, ktorých sa zbavuje druhá strana, je

povinná táto strana vyplatiť jej ako náhradu rozdiel medzi obidvoma

cenami.



(2) V prípadoch uvedených v druhom odstavci § 1. zarátajú sa pri

vzájomnom vyúčtovaní osadníkovi jak práva, ktorých spôsobom tamtiež

uvedeným pozbudol, tak i povinnosti z pomeru osadníckeho, ktorých

vzhľadom k tomu bol zároveň zbavený, spôsobom v tomto zákone

predpísaným, avšak cenou, ktorú tieto práva a povinnosti maly v dobe,

kedy došlo k prevedeniu príslušného správneho opatrenia, alebo

výpovedi, avšak nehľadí sa pri tom na úroky až do dňa vyúčtovania.



(3) Náhrada dľa odstavca prvého bodu a) je splatná do 6 týždňov odo dňa

právoplatnosti usnesenia dľa § 17; náhrada dľa bodu b) je splatná v

desiatich rovných ročných čiastkach.



(4) Vklad práva vlastníckeho v knihách pozemkových môže byť prevedený

len vtedy, je-li zaplatená náhrada dľa bodu a) prvého odstavca a pokiaľ

sa má platiť náhrada dľa bodu b), sú-li aspoň dve čiastky tejto náhrady

splatené. V tomto posledne uvedenom prípade treba splatiť zbytok v

ôsmych rovných ročných lehotách splatných vždy 1. októbra, počínajúc 1.

októbrom nejbližšie budúceho roku po prevedení vkladu, spolu so 4 %

úrokmi z nedoplatku splatnými pozadu v týchže lehotách. Kedykoľvek prv

lzä splatiť bez výpovedi i viac splátok alebo celý zbytok náhrady.



(5) Nezaplatená časť náhrady dľa prvého odstavca bodu b) sa zaistí so

záväzkom zúrokovania právom zástavným na postúpenom pozemku pri prevode

práva vlastníckeho na nabývateľa.



(6) Nabýva-li sa dľa tohoto zákona práva vlastníckeho na nemovitosti,

vyhradí súd v usnesení dľa § 17 na žiadosť riaditeľstva štátnych lesov

a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) podanú do 15 dní

po skončení miestneho šetrenia v osade (§ 17 štátu právo predkupné ku

všetkým alebo niektorým týmto nemovitostiam. Táto výhrada buď zapísaná

do knihy pozemkovej súčasne s vkladom vlastníckeho práva a neberie sa

na ňu zreteľ pri stanovení ceny dľa § 8 a náhrady dľa § 9.



(7) Pokiaľ sa podľa predpisov §§ 4 a 6 prideľujú lesy alebo pasienky

obci, je obec povinná zaplatiť podľa predpisov tohoto zákona štátu

príslušnú cenu, vyplývajúcu pri vyúčtovaní na tieto lesy alebo

pastviny.



§ 10.



(1) Pokiaľ nie je usnesením dľa § 17 menovite o pozemkových

služobnostiach a reálnych právach ináč ustanovené, zaniknú úpravou dľa

tohoto zákona pozemnoknižné bremená a dlžoby, viaznúce na

nemovitostiach postúpených štátom do vlastníctva (plného vlastníctva),

a buďte, ide-li o vklad práva vlastníckeho na celé pozemnoknižné

teleso, zároveň s vkladom práva vlastníckeho z úradnej moci vytreté,

alebo ide-li o odpísanie plochy pozemkovej z dosavádnej pozemnoknižnej

vložky, buď tento odpis prevedený z moci úradu bez dlžôb a bremien

pozemnoknižných.



(2) Pohľadávky štátu z nezaplatených častí náhrady a pohľadávky

verejnoprávnych ústavov úverných z úverov k zaplateniu týchto čiastok

poskytnutých požívajú na nemovitostiach, ku ktorým sa nadobudnulo podľa

tohoto zákona práva vlastníckeho, zákonného práva zástavneho, ktorému

prísluší prednosť predo všetkými na nemovitostiach viaznucimi právami a

pohľadávkami zo súkromoprávnych titulov.



§ 11.



V odôvodnených prípadoch môže štát súčasne s úpravami dľa tohoto zákona

postúpiť zdarma plochy pozemkové, potrebné pre verejné cesty, verejné

priestranstvá alebo iné verejné účele v obciach, v ktorých území sú

osady, v ktorých dojde k úprave vlastníctva k nemovitostiam dľa tohoto

zákona.



§ 12.



Pokiaľ obce dľa tohoto zákona nabývajú práv alebo prejímajú záväzky,

nie je k platnosti týchto právnych jednaní pre ne treba schválenia

dohliadacích úradov.



§ 13.



(1) Do šesť mesiacov odo dňa, kedy zákon tento nadobudne účinnosti,

oznámi príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa

príslušného banského a hutného závodu) vyhláškou, oznámenou obvyklým

spôsobom v obci, v ktorej území je osada, i v osade, že osoby, súce v

pomere osadníckom (§ 1), môžu v trojmesačnej lehote buďto priamo alebo

zástupcom, ktorého si zvolia, sdeliť mu tieto udaje:



a) meno, zamestnanie a bydlisko jednotlivých osôb, súcich v pomere v §

1 naznačenom;



b) označenie pozemkových plôch, o ktoré ide, ako menovite plôch

stavebných, dvorkov, zahrádok domových, po prípade spôsobu vzdelania

(rolí, záhrad, lesov atď.), a to dľa čísiel katastrálnych, alebo aspoň

menom v mieste obvyklom a aspoň približné ich výmery, ako aj meno osady

a obce katastrálnej;



c) na ktorom právnom základe, od ktorej doby a za ktorých bližších

podmienok osadník štátnych pozemkov užíva alebo iné práva k nim

vykonáva, a ide-li o spoluužívanie, mená ostatných spoluužívateľov a

pomer ich podielov;



d) všetky ďalšie práva a povinnosti jednotlivých osadníkov ku štátu z

pomeru v § 1 naznačeného;



e) ocenenie (§ 8) všetkých vzájomných práv i povinností z pomeru

osadníckeho;



f) návrhy na usporiadanie týchto práv a povinností v rámci predpisov

tohoto zákona;



g) ďalšie skutočnosti pre úpravu pomerov dľa tohoto zákona významné.



(2) Najdlhšie do uplynutia jedného roku od oznámenia tejto vyhlášky

zašle riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa štátneho banského a

hutného závodu) príslušnému okresnému súdu na základe zmienenej

vyhlášky, prípadného miestneho šetrenia a všetkých iných pomôcok, ktoré

má pri ruke alebo ktoré si môže opariť, dvojmo pre každú osadu zvlášte

sostavený soznam, obsahujúci dľa možnosti presne a spoľahlive udaje

uvedené v predchádzajúcom odstavci pod a) až g).



(3) K soznamu tomuto buď pripojená dvojmo prehľadná mapa v merítku mapy

katastrálnej, znázorňujúca pozemky, o ktoré ide, i navrhnuté úpravy.



(4) Príslušným súdom je, pokiaľ osadník má z pomeru osadníckeho len iné

práva alebo povinnosti než práva a povinnosti na pozemky alebo na ich

užitky, okresný súd jeho bydliska, po prípade jeho posledného bydliska

v úradnom obvode riaditeľstva štátnych lesov a statkov alebo správy

štátneho banského alebo hutného závodu a ak nie je toto bydlisko známe,

okresný súd v sídle riaditeľstva štátnych lesov a statkov alebo správy

štátneho banského a hutného závodu; v ostatných prípadoch je príslušným

okresný súd, v ktorého území sú pozemky, ktorých alebo užitkov ktorých

sa týkajú práva a povinnosti z pomeru osadníckeho vzišlé.



(5) Práva a povinnosti na pozemky a ich užitky buďte uvedené v sozname

pri osade, v ktorej sú tieto pozemky, a ostatné práva a povinnosti pri

osade, v ktorej osadník bydlí, alebo naposled bydlel, alebo ak nie je

bydlisko známe, pri sídle riaditeľstva štátnych lesov a statkov

(štátneho banského a hutného závodu).



(6) Orgány, vedúce kataster dane pozemkovej, sú zaviazané poskytnúť

riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe štátneho banského a

hutného závodu) všetku pomoc potrebnú pre zhotovenie soznamu, menovite

pokiaľ ide o udaje v odstavci prvom pod b) a o mapu zmienenú v odstavci

treťom.



§ 14.



Súd zašle jeden rovnopis soznamu a mapy (§ 13) obecnému úradu obce v

ktorej území je osada, o ktorú ide, a vyhlási po dobu 8 týždňov na

tabuli pri súde a dá spôsobom obvyklým v tej obci i v osade, o ktorú

ide, vyhlásiť, že každý môže v uvedenej dobe buď u súdu, alebo u

obecného (obvodného) notára nahliadnuť do soznamu a mapy a podať

pripomienky. V tejže vyhláške súd upozorní na možnosť dohody dľa §§ 18

a 19.



§ 15.



(1) Po uplynutí zmienenej lehoty súd, opatriac z úradnej povinnosti,

menovite vzhľadom na podané pripomienky, vysvetlenia a doplnenia snáď

potrebné, vykoná o úprave pomerov osadníckych v každej jednotlivej

osade miestné šetrenie.



(2) Doba i miesto šetrenia oznámené buďte vyhláškou vyvesenou po dobu

15 dní na tabuli pri súde a spôsobom obvyklým v obci, v ktorej území je

osada, i v osade.



(3) Vyhláška táto, vyzývajúca tiež všetky osoby, ktoré sú v pomere

osadníckom (§ 1), by sa zúčastnily šetrenia, má obsahovať upozornenie,

že tí z nich, ktorí nebudú pri miestnom šetrení osobne prítomní, alebo

zákonným zástupcom alebo plnomocníkom zastúpení, budú pri ňom platne

zastupovaní, pokiaľ súd neuzná za vhodné sriadiť im dľa ustanovení

tohoto zákona opatrovníka, obecným (obvodným) notárom obce, v ktorej

leží osada (§ 16), ďalej poučenie o prípustnosti dohody dľa paragrafov

18 a 19 tohoto zákona a o tom, že s výnimkou práv a povinností z pomeru

osadníka ku bratskej pokladni zaniknú bez nároku na náhradu všetky

práva a povinnosti z pomeru osadníckeho, ktoré nebudú ohlásené súdnemu

orgánu miestné šetrenie riadiacemu najneskôr do skončenia miestneho

šetrenia v tej ktorej osade (§ 17), ako aj prípadné dohody o týchto

právach o povinnostiach dľa §§ 18 a 19 ujednané, ktoré nebudú súdu

ohlásené najdlhšie v lehote stanovenej v druhom odstavci § 18.



(4) Opis vyhlášky buď súčasne zaslaný doporučene jak príslušnému

riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe banského a hutného závodu

štátneho), tak i všetkým osadníkom, ktorých bydlisko je súdu známe.



§ 16.



(1) Pri miestnom šetrení buďte, a to dľa potreby pri súčinnosti

svedkov, znalcov, pamätníkov a pod., zistené všetky z pomeru

osadníckeho vzišlé práva a povinnosti každého osadníka v osade ku

štátu, práva a záväzky štátu k osadníkovi, ich právny základ alebo

aspoň skutočný nerušený výkon od 1. januára 1914 (§ 1 odst.posledný) i

všetky skutočnosti významné pre ich ocenenie (§ 8).



(2) Osoby, ktoré sa domáhajú úpravy právnych pomerov na základe tohoto

zákona, pokiaľ nebudú pro miestnom šetrení účastné osobne alebo

zastúpené zákonným zástupcom alebo plnomocníkom, zastupuje pri šetrení

tom platne príslušný obecný (obvodný) notár obce, v ktorej leží osada,

pokiaľ súd príslušný dľa §u 13 neuzná za vhodné sriadiť im opatrovníka.

Súd môže z dôvodných príčin, menovite vtedy, lzä-li očakávať, že sa tým

pokračovanie zkrátí, zjednoduší alebo zľavní alebo ide-li o spletité

právné otázky, ustanoviť spoločného opatrovníka alebo i viac

opatrovníkov všetkým práve naznačeným osobám z tejže osady alebo

väčšiemu počtu ich a má tak urobiť, ak sa presvedčí, že medzi osadníkmi

niet o úprave osadníckych pomerov shody. Plnomocníkom môže byť každá

svojprávna osoba.



(3) Výlohy, vzniklé uvedenou činnosťou obecných (obvodných) notárov

alebo opatrovníkov, hradia jednotliví zastúpení osadníci dľa pomeru

ceny práv (§ 8) im priznaných a buďte určené, nedojde-li k inej úmluve,

usnesením súdnym dľa § 17. Výlohy tieto sú splatné do 30 dní odo dňa

právoplatnosti zmieneného usnesenia.



(4) Dohodu dľa §§ 18 a 19 môže obecný (obvodný) notár alebo opatrovník

dľa predchádzajúceho odstavca sriadený ujednať teprve vtedy, keď bolo

zahájené miestné šetrenie v osade.



§ 17.



(1) Šetrenie miestné prevedie súd postupne vo všetkých osadách tejže

obce. Ide-li podľa výsledku tohoto šetrenia aspoň v jednej z týchto

osád o pridelenie pôdy lesnej alebo pasienkov (§§ 4 a 6), vyžiada si

súd po uplynutí 30 dní po dni, kedy bolo skončené posledné z týchto

šetrení, rozhodnutie príslušného župného úradu o tom, či pridelenie sa

má stať do spoluvlastníctva oprávnených osadníkov a či do vlastníctva

obce. Rozhodnutie to, ktoré sa má stať so zreteľom na možnosť riadneho

hospodárenia a na prejavené prianie zúčastnených osadníkov, sdelí župný

úrad jednak príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe

banského a hutného závodu), jednak oznámi ho vyhláškou, vyvesenou po

dobu 15 dní na úradnej tabuli, spôsobom obvyklým jak v obci, o ktorú

ide, tak i v každej osade tejto obce. Na rozhodnutie župného úradu môže

osadník podať v lehote práve uvedenej u župného úradu sťažnosť k

ministerstvu zemedelstva.



(2) Akonáhle rozhodnutie v predchádzajúcom odstavci uvedené nadobudne

moci práva, sdelí ho župný úrad súdu, vyhlási ho spôsobom uvedeným v

odstavci prvom a ustanoví v tej vyhláške lehotu 30 dní pre prípadnú

dohodu podľa § 18. Súd riadiac sa týmto rozhodnutím, upraví podľa

výsledku miestneho šetrenia, po prípade podľa dohody strán, (§§ 18 a

19) prizerajúc na vzájomný ich prospech v medziach tohoto zákona

usnesením všetky práva i povinnosti všetkých osadníkov tejže obce z

pomeru osadníckeho vzišlé.



(3) Nejde-li v tej ktorej obci o pridelenie lesnej pôdy alebo

pasienkov, upraví súd usnesením podľa predpisov predchádzajúceho

odstavca všetky práva i povinnosti všetkých osadníkov z pomeru

osadníckeho pre každú osadu zvlášte po uplynutí 30 dní po dni, kedy sa

skončí miestné šetrenie, v tej osade tejže obce, v ktorej sa skončí

naposled.



(4) V usnesení podľa odstavca druhého alebo tretieho súd menovite

rozhodne o každom účastníkovi, či a pokiaľ je tu pomer osadnícky a po

prípade, ktoré sú vzájomné dosiaľ nezaniklé práva a povinnosti z pomeru

osadníckeho a aká je ich cena (§ 8), vysloví zánik osadníckeho pomeru a

zmienených z neho vzišlých práv a povinností a určí, ako sa práva a

povinnosti tieto upravujú, menovite ktoré pozemnoknižné zmeny majú

nastať, či a jak veľká náhrada a kým sa má platiť dľa § 9, ktoré

podiely spoluvlastnícke náležia poprípade jednotlivým osadníkom dľa §§

4 a 6, ktorá pôda lesná alebo ktoré pasienky prideľujú sa obci atď. Pri

tom súd na návrh riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho

banského a hutného závodu), podaný pred skončením miestneho šetrenia v

osade prikáže, nedojde- li k inakšej dohode (§§ 18 a 19), v medziach

predpisov tohoto zákona osadníkovi (osadníkom) náhradou za plochy

pozemkové, ktoré by jemu (im) dľa tohoto zákona maly byť prikázané,

alebo za práva, ktoré by jemu (im) takto maly byť ku štátnym pozemkom

priznané, iné vhodne položené a rovnakú cenu (§ 8) majúce štátné

pozemkové plochy do vlastníctva (spoluvlastníctva) alebo rovnakú cenu

majúce práva na takéto pozemkové plochy i proti vôli osadníka

(osadníkov), jestliže sa tým dosiahne odstránenie enkláv, zaokrúhlenie

alebo zcelenie štátneho nemovitého majetku alebo odstránenie enkláv z

neho. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí obdobne tiež pre prípady

pridelenia lesnej pôdy alebo pastvín obciam.



(5) Pre práva a povinnosti, upravené súdnym usnesením medzi štátom a

bývalým osadníkom, alebo obcou, platia všeobecně právné predpisy.



(6) Ku zmene kultury lesných pozemkov, podmienenej súdnym usnesením,

nie je treba ďalšieho úradného povolenia; súd dľa potreby môže určiť ku

takýmto zmenám primeranú lehotu.



(7) Uzná-li to súd vzhľadom na ďalšie pokračovanie za vhodné, vydá pre

každú pozemnoknižnú vložku, ktorá má byť sriadená, zvláštné usnesenie.



(8) Pre súdné pokračovanie dľa tohoto zákona platia, pokiaľ zákon tento

neustanovuje ináč, zásady pokračovania nesporného.



(9) Na usnesenie okresného súdu lzä podať u tohože súdu do 15 dní po

doručení sťažnosť ku sborovému súdu prvej stolice, ktorý rozhodne s

konečnou platnosťou, pokiaľ nejde o otázku, či kto je v pomere

osadníckom podľa § 1 a či nie.



§ 18.



(1) Do 30 dní od dňa, kedy sa miestné šetrenie v osade skončí, pokiaľ

sa týka v lehote 30 dní ustanovenej v odstavci druhom § 17, môžu sa

jednotliví alebo všetci osadníci z osady s riaditeľstvom štátnych lesov

a statkov (správou štátneho banského a hutného závodu) dohodnúť v

medziach tohoto zákona o úprave vzájomných práv a povinností z pomeru

osadníckeho.



(2) Dohodu takto ujednanú oznámia účastníci najdlhšie do ďalších 15 dní

súdu, označiac menovite presne práva a povinnosti, ktorých sa týče,

pozemky, o ktoré ide, a osoby, ktoré ich majú nadobudnúť, umluvy o

splatení náhrad dľa § 9, spôsob prevedenia pozemnoknižného poriadku,

pozemkové služobnosti a reálné práva, ktoré je treba v prospech

riadneho hospodárenia na štátnych pozemkoch sriadiť alebo prevziať,

podiely jednotlivých osadníkov v prípadoch §§ 4 a 6 atď. a po prípade

tiež ktoré otázky zostaly dohodou neupravené. Činí-li sa oznámenie o

dohode poštou doporučeným dopisom, nerátajú sa dni poštovej dopravy do

lehoty.



(3) Dľa možnosti a potreby buď súčasne s oznámením dohody sdelený súdu

aj náležitý plán o zmenách majetku nemovitého, ktoré podľa dohody majú

nastať, alebo aspoň náčrt, ktorý by dostatočne naznačoval tieto zmeny.

Dohoda táto buď zapísaná do protokolu o miestnom šetrení.



(4) Dojde-li takto k dohode aspoň so dvoma tretinami všetkých osadníkov

tejže osady o všetkých ich právach a povinnostiach z pomeru

osadníckeho, môže súd na návrh príslušného riaditeľstva štátnych lesov

a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) upraviť dľa zásad

v dohode obsažených pomery ostatných osadníkov v osade i proti ich

vôli.



§ 19.



Dohodou dľa predchádzajúceho paragrafu môže byť menovite dohovorené, že

sa rušia vzájomne všetky práva a povinnosti štátu a osadníka z pomeru

osadníckeho, za čo príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov

prikáže osadníkovi vhodné iné nemovitosti štátne v cene (§ 8)

rovnajúcej sa cene práv a nárokov, ktorých sa osadník vzdá, po odrátaní

hodnoty povinností, ktorých sa zbaví, alebo že štát vyplatí osadníkovi

rozdiel cien, pripadajúci v jeho prospech dľa prvého odstavca §u 9,

alebo že zaplatí zaň vo výške tohoto rozdielu náhradu (cenu prídelovú)

za iné nemovitosti, pridelené mu dľa zákona prídelového zo dňa 30.

januára 1920, č. 81 Sb. z. a n.



§ 20.



(1) Ide-li o pridelenie štátnej pôdy v prípadoch §§ 3 c), 4, 5, 6 a

druhej a tretej vety štvrtého odstavca § 17, buď pred ujednaním dohody

alebo pred rozhodnutím súdnym vyžiadané dobrozdanie príslušného župného

úradu o tom, nevznikne-li tým ujma hospodáreniu na zbývajúcich štátnych

pozemkoch, po prípade značná ujma hospodáreniu vo štátnych lesoch alebo

pozemkoch.



(2) To isté platí v prípadoch uvedených v § 17 odst. 6.



§ 21.



Práva a nároky jak štátu, tak i osadníka z pomeru osadníckeho, ktoré by

neboly hlásené súdnemu orgánu, miestné šetrenie riadiacemu, najneskôr

do skončenia miestneho šetrenia v tej ktorej osade (§ 17), zanikajú s

výnimkou práv a povinností z pomeru osadníka k bratskej pokladni (§ 27)

bez nároku na náhradu. To isté platí o dohodách dľa §§ 18 a 19, ktoré

by neboly súdu ohlásené v lehote určenej druhým odstavcom § 18.



§ 22.



Útraty pokračovania dľa tohoto zákona hradí štát s výnimkou plynúcou z

ustanovenia tretieho odstavca §u 16.



§ 23.



Všetky k prevedeniu tohoto zákona smerujúce právné a úradné jednania,

podania, protokoly a listiny sú oslobodené od kolkov a poplatkov,

zvlášte od poplatkov prevodných, vkladných a evidenčných.



§ 24.



Miestneho šetrenia (§ 16) zúčastní sa tiež úradník evidencie katastru

dane pozemkovej, ktorý obstará, pokiaľ toho treba, situačný plán, na

ktorého základe a dľa právoplatného usnesenia súdneho (§ 17) prevedú sa

v pozemkovej knihe a v operátoch dane pozemkovej všetky potrebné zápisy

a to v prípadoch štvrtého odstavca § 9 na žiadosť osadníka alebo obce

doloženou dokladmi o splatení náhrady dľa prvého odstavca a) § 9, po

prípade aspoň dvoch čiastok náhrady dľa prvého odstavca b) tohože

paragrafu a v ostatných prípadoch z úradnej moci.



§ 25.



Zcudzenie alebo zaťaženie nemovitého štátneho majetku služobnosťmi, ku

ktorému dojde v r. 1925 na základe tohoto zákona, i keď odhadná cena

jednotlivého predmetu v jednotlivom prípade bude prevyšovať 100.000 Kč,

nezaráta sa do celkovej sumy 2,000.000 Kč uvedenej v druhom odstavci

čl. X. finančného zákona Československej republiky zo dňa 12. decembra

1924, č. 278 Sb. z. a n., ani do celkovej hodnoty 500.000 Kč uvedenej v

treťom odstavci toho istého článku; totiež platí v ďalších rokoch

primerane o obdobných ustanoveniach budúcich finančných zákonov, pokiaľ

by zákony tie nemaly o veci tej iného výslovného predpisu.



§ 26.



Pri prevedení vlastníctva štátnych pozemkov na základe tohoto zákona

zostáva štátu vyhradené právo na užitočné nerasty, menovite tiež živice

(v to počítajúc zemné plyny) i uhlie.



§ 27.



Práva a povinnosti osadníkov k bratskej pokladnici zostávajú týmto

zákonom nedotknuté.



§ 28.



Zákonom týmto nemení sa zák. čl. XXV. z r. 1896, zákon zo dňa 27. mája

1919 č. 318 Sb. z. a n., o zaistení pôdy drobným árendátorom, ako aj

zákony zo dňa 15. apríla 1920, č. 311 Sb. z. a n., a zo dňa 1. apríla

1921, č. 166 Sb. z. a n., ktoré práve uvedený zákon doplňujú.



§ 29.



(1) Pokiaľ bol pred účinnosťou tohoto zákona dohodou alebo dľa zákonov

uvedených v § 28 alebo dľa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu

Slovenska zo dňa 9. apríla 1919, č. 63/1919 (č. 11 Úrad. nov. z 12.

apríla 1919) pomer osadnícky v jednotlivých prípadoch zcela zrušený,

zostane toto zrušenie týmto zákonom nedotknuté.



(2) Jestliže však došlo takto len ku čiastočnému zrušeniu pomeru

osadníckeho, zostáva toto zrušenie zákonom týmto taktiež nedotknuté,

avšak predpisy tohoto zákona platia i pre takýto pomer osadnícky a pre

takto nezrušené práva a povinnosti z neho.



§ 30.



Tento zákon nevzťahuje sa na pomery vzniklé tým, že boly alebo sú

štátné pozemky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi prenajaté, do árendy

dané alebo iné práva k ním alebo k ich užitkom sriadené alebo

vykonávané (na pr. i ako služné, mzda, deputát a pod.) hoci v pomere

námezdnom alebo inom pomere podobnom, avšak ináč, ako na základe pomeru

osadníckeho v smysle §u 1.



§ 31.



(1) Zákon tento, ktorého platnosť je obmedzená na územie Slovenska a

Podkarpatskej Rusi, nabýva účinnosti dva mesiace po vyhlásení.



(2) Tým istým dňom pozbýva platnosti nariadenie ministra s plnou mocou

pre správu Slovenska zo dňa 9. apríla 1919, č. 63/1919 (č. 11 Úrad.

nov. z 12. apríla 1919).



(3) Prevádzať tento zákon ukladá sa ministrom zemedelstva, verejných

prác, spravedlnosti, financií a vnútra.



T. G. Masaryk v. r.



Švehla v. r.



Dr. Hodža v. r.



Dr. Dolanský v. r.



Srba v. r.



Bečka v. r.



Malypetr v. r.