261/1948 Sb.



Vyhláška



ministra zahraničných vecí



zo dňa 15. novembra 1948



o Dohovore medzi Československou republikou a Poľskou republikou o

sociálnom poistení.



Zmena: 73/1957 Zb.



Medzi Československou republikou a Poľskou republikou bol vo Varšave

dňa 5. apríla 1948 dojednaný Dohovor o sociálnom poistení so Záverečným

protokolom.



Tento Dohovor a Záverečný protokol vláda schválila na svojej schôdzke,

konanej dňa 13. apríla 1948, a dňa 28. júla 1948 ich ratifikoval

prezident republiky.



Ratifikačné listiny boly vymenené v Prahe dňa 15. septembra 1948.



Dohovor so Záverečným protokolom nadobudol podľa svojho čl. 24.

účinnosť, prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po výmene ratifikačných

listín, t.j. dňa 1. októbra 1948.



Prvý dodatkový protokol k Dohovoru medzi Československou republikou a

Poľskou ľudovou republikou o sociálnom poistení z 5. apríla 1948 podľa

svojho § 4 nadobudol účinnosť 27. februárom 1957.



Text tohto Dohovoru a Záverečného protokolu sa vyhlasuje v prílohe k

Sbierke zákonov.



Dr. Clementis v.r.



Dohovor



medzi Československou republikou a Poľskou republikou o sociálnom

poistení.



MENOM ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY !



MENOM

ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

A

POĽSKEJ REPUBLIKY

BOL DOJEDNANÝ

TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM:



Dohovor

medzi Československou republikou a Poľskou

republikou o sociálnom poistení.



Prezident Československej republiky s jednej strany a prezident Poľskej

republiky so strany druhej, vedení prianim upraviť vzájomný styk v

odbore sociálneho poistenia v duchu smluvy o priateľstve a vzájomnej

pomoci medzi Československou republikou a Poľskou republikou, rozhodli

sa uzavrieť na ten cieľ dohovor a vymenovali pre to svojich

splnomocnencov, ktorí, vymenivší si svoje plnomocenstvá a spoznavší ich

v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:



A.



Ustanovenia všeobecné.



Čl.1



(1) Oboma štátmi dosiaľ zachovávaná zásada rovnakého zaobchádzania s

príslušníkmi druhého štátu ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi,

pokiaľ ide o právo na sociálne poistenie, sa touto smluvou potvrdzuje a

bude naďalej zachovávaná vo všetkých odvetviach sociálneho poistenia,

ktoré tu už sú, ako aj v odvetviach, ktoré budú ešte len zriadené v

jednom alebo v druhom štáte. Táto zásada platí najmä i pre poistenie

(zaopatrenie) pre prípad nezamestnanosti.



(2) Pri vykonávaní všetkých odvetví sociálneho poistenia sa použije - s

výhradou ustanovení ods. 3 až 6 - právnych predpisov štátu, na ktorého

území sa vykonáva zamestnanie, rozhodné pre poistenie.



(3) Na poistenie zamestnancov diplomatických a konzulárnych

zastupiteľstiev a iných úradov verejnej správy (úradov colných,

pasových atď.) jedného štátu, ktoré majú svoje sídlo v druhom štáte, sa

použijú právne predpisy vysielajúceho štátu, ak sú títo zamestnanci

príslušníkmi tohto štátu. To isté platí pre poistenie osôb,

zamestnaných u úradníkov označených úradov. Ak si to však vyžiada

zamestnávateľ, platia pre nemocenské poistenie (poistenie v nemoci a

materstve), prípadne pre iné odvetvia sociálneho poistenia, právne

predpisy štátu prijímajúceho.



(4) Na poistenie:



a) zamestnancov, vyslaných podnikom (zamestnávateľom), ktorý má sídlo

(bydlisko) v jednom štáte, na prechodný výkon zamestnania na území

druhého štátu, ktoré netrvá nepretržite dlhšie než 6 mesiacov,



b) zamestnancov presahujúcich pôdohospodárskych alebo lesných podnikov,

majúcich svoje sídlo na území jedného z oboch štátov, ak sú zamestnaní

v časti podniku, ležiacej v druhom štáte,



c) zamestnancov podnikov verejnej dopravy pozemnej, riečnej i vzdušnej

jedného štátu, ktorí sú zamestnaní prechodne alebo trvale v pohraničnom

území (čl. 2) štátu druhého (na prípojových tratiach, priebežných

tratiach, pohraničných alebo prechodových staniciach, v prístavoch, pri

službe na vzdušných linkách),



sa použijú právne predpisy toho štátu, v ktorom má sídlo správa

podniku, ktorej títo zamestnanci podliehajú v svojich osobných veciach.



(5) Zamestnanci podnikov verejnej dopravy (ods. 4), majúcich sídlo na

území jedného z oboch štátov, ak sú nepretržite zamestnaní dlhšie než 6

mesiacov na území druhého štátu mimo pohraničného územia, sú poistení

podľa právnych predpisov toho štátu, na ktorého území majú svoje trvalé

bydlisko.



(6) Najvyššie správne úrady oboch štátov môžu vzájomnou dohodou

dojednať iné výnimky alebo sa tiež dohodnúť, že výnimky, uvedené v ods.

3 až 5, nebudú zachovávané buď vôbec, alebo v určitých prípadoch.



(7) Použitie právnych predpisov jedného štátu podľa ods. 2 až 6 má za

následok, že pre vykonávanie sociálneho poistenia sú príslušní

nositelia a súdy sociálneho poistenia, ako aj správne úrady tohto

štátu.



(8) Ak nastane u osôb, na ktoré sa vzťahujú ods. 4 až 6, potreba

liečebnej starostlivosti v čase ich pobytu na území druhého štátu,

poskytne nositeľ nemocenského poistenia tohto štátu, príslušný podľa

miesta pobytu, uvedeným osobám liečebnú starostlivosť; výdavky uhradí

zaviazaný nositeľ nemocenského poistenia prvého štátu.



Čl.2



Najvyššie správne úrady oboch štátov vymedzia dohodou rozsah

pohraničného územia, vychádzajúc zo zásady, že pohraničným územím sa

majú rozumieť najmä tie susedné územia, kam obvykle dochádzajú do práce

osoby, bývajúce v druhom štáte.



Čl.3



(1) Ak vznikne medzi nositeľmi či súdmi sociálneho poistenia alebo

medzi správnymi úradmi oboch štátov spor o to, či sa má použiť právo

jedného alebo druhého štátu, poskytne sa - pokiaľ sa nerozhodne podľa

čl. 23 - vhodná dočasná starostlivosť.



(2) Na poskytnutie zmienenej starostlivosti sú povolaní v tomto poradí:



a) nositeľ poistenia, ktorý v čase vzniku poistného prípadu skutočne

vykonával poistenie,



b) nositeľ poistenia, u ktorého bol najprv ohlásený nárok zo sporného

poistného pomeru.



(3) Ak sa potrebná dočasná starostlivosť odoprela alebo poskytla v

nedostatočnej miere, nariadi na podanú sťažnosť dozorný úrad nositeľovi

poistenia, aby poskytol dočasnú starostlivosť, a určí výmeru dávok.



(4) Nositeľ poistenia, uznaný naposledy za príslušného, nahradí

nositeľovi poistenia, ktorý poskytol dočasnú starostlivosť, výdavky tým

vzniklé, najvyššie však do sumy (hodnoty dávok), ktorú je sám podľa

predpisov preňho platných zaviazaný poskytnúť, a započíta oprávnenému

peňažné sumy, poskytnuté z dôvodu dočasnej starostlivosti, do dávok,

ktoré má poskytovať.



Čl.4



(1) Čo do dávok zo sociálneho poistenia stavajú sa príslušníci druhého

štátu na roveň vlastným štátnym príslušníkom, pokiaľ v tomto dohovore

nie je alebo vzájomnou dohodou medzi najvyššími správnymi úradmi nebude

určené inak.



(2) Ak je pobyt na území jedného z oboch štátov podmienkou pre

poskytovanie dávok peňažných alebo liečebných (počítajúc v to

terapeutické, ortopedické a iné pomôcky) z poistenia tohto štátu,

považuje sa, ak neurčí tento dohovor inak, pobyt na území druhého štátu

za pobyt na území štátu, ktorého nositelia sú povinní poskytovať dávky.



(3) Občanom jedného z oboch štátov, bývajúcim na území tretieho štátu,

vyplácajú sa dávky v rovnakom rozsahu ako vlastným občanom štátu,

ktorého nositeľ poistenia je povinný poskytovať dávky.



(4) Nároky zo sociálneho poistenia jedného štátu, náležiace

príslušníkom tohto štátu na základe časov zamestnania a časov im na

roveň postavených, strávených na území tretieho štátu, alebo na základe

pracovných úrazov (nemocí z povolania), utrpených na území tretieho

štátu, nenáležia príslušníkom druhého štátu.



Čl.5



Právne predpisy jedného štátu, podľa ktorých sa dávka snižuje alebo

spočíva, pokiaľ má príjemca dávky nárok na inú dávku zo sociálneho

poistenia alebo pokiaľ je zamestnaný spôsobom, zakladajúcim poistnú

povinnosť, sa použijú i vtedy, ak ide o nárok zo sociálneho poistenia

druhého štátu alebo o zamestnanie na území druhého štátu.



Čl.6



(1) Nositelia oboch štátov zbavujú sa svojich peňažných záväzkov v mene

svojho štátu.



(2) Najvyššie správne úrady oboch štátov môžu osobitnou dohodou v rámci

všeobecných predpisov o platobnom styku určiť spôsob výplaty dávok,

náležiacich oprávneným z jedného štátu, ktorí bývajú v druhom štáte.



(3) Najvyššie správne úrady oboch štátov môžu určiť vzájomnou dohodou,

že nositeľ poistenia jedného štátu je oprávnený so súhlasom nositeľa

poistenia druhého štátu prevziať záväzok tohto nositeľa poistenia na

poskytovanie dávok, ak odovzdá mu tento nositeľ príslušný úhradový

kapitál. Dávka sa bude naďalej poskytovať podľa predpisov, platných pre

preberajúceho nositeľa poistenia, vo výške, ktorá zodpovedá jeho

počtovným podkladom a odovzdanému úhradovému kapitálu.



Čl.7



Konzulom oboch štátov prislúcha právo, aby zastupovali (osobne alebo

prostredníctvom osoby nimi splnomocnenej) občanov svojho štátu v odbore

sociálneho poistenia pred nositeľmi a súdmi sociálneho poistenia, ako

aj pred správnymi úradmi druhého štátu. Vnútroštátne predpisy, podľa

ktorých sa vyžaduje zastúpenie advokátom alebo inou osobou, znalou

práv, nie sú tým dotknuté.



Čl.8



(1) Žiadosti, žaloby a iné podania vo veci sociálneho poistenia

príslušníkov jedného štátu, podané u nositeľov alebo súdov sociálneho

poistenia, ako aj na správne úrady druhého štátu, nebudú odmietané z

toho dôvodu, že sú napísané v úradnom jazyku prvého štátu.



(2) Návrhy, žaloby a opravné prostriedky, ktoré musia byť podané v

určitej lehote nositeľom či súdom sociálneho poistenia alebo správnym

úradom jedného z oboch štátov, budú pokladané za včas podané, ak došly

v predpísanej lehote nositeľovi či súdu sociálneho poistenia alebo

správnemu úradu druhého štátu. V týchto prípadoch treba podanie

bezodkladne zaslať buď najvyššiemu správnemu úradu alebo priamo

príslušnému nositeľovi poistenia, súdu či správnemu úradu druhého

štátu.



(3) Doklady, potvrdenia a iné spisy, podávané podľa tohto dohovoru, nie

je treba overovať úradmi diplomatickými alebo konzulárnymi.



(4) Predpisy o oslobodeniach alebo úľavách kolkových či poplatkových,

týkajúce sa vykonávania vlastného sociálneho poistenia v jednom štáte,

platia rovnako i pri vykonávaní sociálneho poistenia druhého štátu.



Čl.9



(1) Styk nositeľov a súdov sociálneho poistenia, ako aj správnych

úradov oboch štátov pri vykonávaní tohto dohovoru deje sa priamo.



(2) Nositelia a súdy sociálneho poistenia, ako aj správne úrady oboch

štátov poskytnú si v odbore sociálneho poistenia vzájomnú pomoc v tom

istom rozsahu, akoby išlo o vykonávanie vlastného sociálneho poistenia.



(3) Pohľadávky nositeľov sociálneho poistenia jedného štátu z

nedoplatkov na poistnom požívajú v exekučnom, konkurznom a vyrovnávacom

konaní v druhom štáte tie isté prednostné práva ako príslušné

pohľadávky nositeľov poistenia druhého štátu.



Čl.10



Príspevky, zaplatené nositeľovi sociálneho poistenia jedného štátu,

ktoré sa maly zaplatiť u nositeľa poistenia druhého štátu, poukážu sa

príslušnému nositeľovi sociálneho poistenia. Tieto príspevky sa budú

považovať za zaplatené príslušnému nositeľovi druhého štátu dňom,

ktorým boly vyplatené nositeľovi poistenia prvého štátu. Príspevky,

zaplatené na základe dobrovoľného pokračovania v poistení sa rozdelia

na jednotlivé triedy spôsobom pre poistencov najpriaznivejším.



B.



Podrobné ustanovenia.



I.Nemocenské poistenie (poistenie v nemoci a materstve).



Čl.11



(1) Ak prejde poistenec z nemocenského poistenia (poistenia v nemoci

alebo materstve) jedného štátu do poistenia rovnakého druhu druhého

štátu, započíta nositeľ poistenie druhého štátu do času potrebného pre

nárok na dávky čas poistenia, strávený u nositeľa poistenia prvého

štátu.



(2) Nositeľ poistenia jedného štátu, ktorý je povinný poskytovať dávky

oprávneným osobám, bývajúcim na území druhého štátu, poskytuje tieto

dávky (peňažné i vecné) prostredníctvom dožiadaného nositeľa poistenia

druhého štátu, príslušného podľa miesta pobytu oprávneného. Vecné dávky

poskytne dožiadaný nositeľ poistenia podľa svojich predpisov, pokiaľ

nie je v dožiadaní určené inak. Nevyhnutnú liečebnú starostlivosť

poskytne príslušný nositeľ poistenia druhého štátu i bez dožiadania.

Dožiadanému nositeľovi poistenia sa nahradia skutočne vzniklé výdavky;

pre náhradu výdavkov na vecné dávky platia pritom sadzby, ktoré používa

dožiadaný nositeľ poistenia pre svojich vlastných poistencov a ich

oprávnených rodinných príslušníkov.



(3) Zaviazaný nositeľ poistenia jedného štátu môže však poskytovať

dávky priamo tým oprávneným osobám, ktoré bývajú na susednom

pohraničnom území (čl. 2) druhého štátu.



(4) So svolením najvyšších správnych úradov môžu nositelia nemocenského

poistenia dojednať podrobnosti a prípadne ujednať, že trovy na dávky

pre rodinných príslušníkov sa uhradia paušálnymi sumami.



Čl.12



(1) Ustanovenia čl. 11, ods. 2 až 4 platia obdobne aj pre poskytovanie

liečebnej starostlivosti osobám, požívajúcim dôchodok z úrazového

poistenia, ako aj z dôchodkového (penzijného) poistenia jedného štátu,

ktoré bývajú na území druhého štátu, pokiaľ sa podľa zákonodárstva

prvého štátu poskytuje liečebná starostlivosť dôchodcom a ich rodinným

príslušníkom. So svolením najvyšších správnych úradov môžu nositelia

poistenia dojednať podrobnosti a prípadne ujednať, že výdavky na

liečebnú starostlivosť sa uhradia paušálnymi sumami.



(2) Ak poskytujú nositelia poistení oboch štátov dôchodky podľa

ustanovenia čl. 14, ods. 2 (čiastkové dôchodky), idú výdavky liečebnej

starostlivosti o dôchodcov a ich rodinných príslušníkov na ťarchu

príslušného nositeľa poistenia štátu pobytu oprávneného.



II.Úrazové poistenie.



Čl.13



Ustanovenia čl. 11, ods. 2 až 4 platia obdobne pre liečenie a

poskytovanie terapeutických a ortopedických pomôcok, pri pracovných

úrazoch a nemociach z povolania.



III.Dôchodkové (penzijné) poistenie.



Čl.14



(1) U osôb, ktoré boly poistené postupne v oboch štátoch v dôchodkovom

(penzijnom) poistení alebo v náhradnom zariadení tohto poistenia,

spočítajú sa príspevkové obdobia a náhradné obdobia pre dosiahnutie

čakacieho obdobia, pre zachovanie alebo obživnutie čakateľstva, pre

prípustnosť dobrovoľného pokračovania v poistení a pre vznik poistenej

povinnosti. Obdobia, získané na podklade toho istého spôsobu

zamestnania v oboch štátoch, sa spočítajú, ak je určité trvanie takého

zamestnania podmienkou priznania dôchodku.



(2) Ak nastane poistný prípad, poskytujú nositelia oboch štátov

dôchodok, na ktorý je nárok podľa vnútroštátnych predpisov, berúc do

úvahy ods. 1 tohto článku. Pre vymeranie dôchodku vezmú sa za základ

vnútroštátne príspevkové obdobia. Zo základnej sumy platí sa však len

diel, ktorý zodpovedá pomeru vnútroštátnych období k úhrnu

príspevkových období v oboch štátoch. Ak je výška dôchodku závislá na

dĺžke poisteného obdobia bez určenia základnej sumy, pokladá sa za

základnú sumu invalidný dôchodok, ktorý by prislúchal, keby bolo

dokonané len čakacie obdobie. Rovnako ako základná suma delia sa aj iné

časti dávok, ktorých výmera nezávisí na dĺžke poisteného obdobia.

Ustanovenie o najmenšej výške dôchodku neplatí pre čiastkové dôchodky

podľa tohto dohovoru.



(3) Na krátenie podľa predchádzajúcich ustanovení nedôjde, ak sa

nezískalo v jednom z oboch štátov aspoň 6 započítateľných mesiacov

príspevkových alebo 6 mesiacov zamestnania (26 príspevkových týždňov

alebo 26 týždňov zamestnania); v takom prípade niet nároku proti

nositeľovi poistenia tohto štátu.



(4) Ak osoba, postihnutá pracovným úrazom alebo nemocou z povolania,

nedokončila ani so zreteľom na ustanovenie ods. 1 čakacie obdobie v

žiadnom z oboch štátov, prislúcha dôchodok len od nositeľa poistenia, u

ktorého bola postihnutá osoba poistená v čase vzniku poistného prípadu.



(5) Pre posúdenie nároku na pohrebné (úmrtné) platí ustanovenie ods. 1,

avšak nárok náleží len voči poslednému nositeľovi poistenia, u ktorého

sa získalo aspoň 12 príspevkových mesiacov (52 príspevkových týždňov).

Na ostatné jednorázové dávky sa ustanovenia tohto článku nevzťahujú.



(6) Rozhodnutie nositeľa poistenia jedného štátu, že tu je invalidita

všeobecná alebo invalidita z povolania, je záväzné pre nositeľa

poistenia štátu druhého, ak sa shodujú vecné pojmy invalidity v oboch

štátoch.



(7) Ak sa to ukáže potrebným, dohodnú sa najvyššie správne úrady oboch

štátov na spôsobe vykonávania tohto článku.



Čl.15



(1) Ak čakateľstvo, získané v poistení v jednom štáte, je zachované v

čase vzniku poistnej povinnosti v druhom štáte, zachovávajú sa

čakateľstvá, získané v poistení v oboch štátoch, pokiaľ čakateľstvo je

zachované s ohľadom na ustanovenie článku 14, ods. 1 aspoň v jednom

štáte.



(2) Čakateľstvo, získané v poistení v jednom štáte, sa zachováva počas

brania invalidného (starobného) dôchodku z dôchodkového (penzijného)

poistenia v druhom štáte. Právny predpis jedného štátu, že braním

úrazového dôchodku sa zachováva čakateľstvo, získané v dôchodkovom

(penzijnom) poistení, sa vzťahuje aj na požitok úrazového dôchodku z

poistenia v druhom štáte.



(3) Ak osoba, poistená v jednom štáte, presídli na územie druhého

štátu, môže dobrovoľne pokračovať - ak nepodlieha povinnému poisteniu -

buď v poslednom poistení, alebo v obdobnom poisťovacom odvetví druhého

štátu. Pre prípustnosť a vykonávanie dobrovoľného pokračovania v

poistení sú smerodajné s ohľadom na ustanovenie čl. 14, ods. 1 právne

predpisy štátu, u ktorého nositeľa poistenia sa podala prihláška na

dobrovoľné pokračovanie v poistení.



Čl.16



Pokiaľ sú splnené podmienky nároku na dôchodok len v jednom štáte,

náleží dôchodok:



a) podľa vnútroštátnych predpisov, ak sú podmienky nároku splnené bez

zreteľa na ustanovenie čl. 14, ods. 1 a čl. 15,



b) v skrátenej výmere podľa ustanovenia čl. 14, ods. 2, ak sú podmienky

nároku splnené iba s ohľadom na ustanovenie čl. 14, ods. 1 a čl. 15.



Čl.17



Návrh na priznanie dávky podľa tohto dohovoru môže sa podať u

ktoréhokoľvek nositeľa poistenia, u ktorého žiadateľ bol poistený.

Nositeľ poistenia, u ktorého sa podal návrh, upovedomí ostatných

nositeľov poistenia, ktorí sú v návrhu uvedení. Ak ide o použitie

ustanovenia čl. 14, ods. 6, rozhoduje o invalidite nositeľ poistenia,

príslušný podľa trvalého bydliska žiadateľovho v deň podania žiadosti.



Čl.18



(1) Ustanovenia dohovoru, uzavretého jedným z oboch štátov s tretím

štátom v odbore, upravenom v čl. 14 tohto dohovoru, sa vezmú do úvahy

pri vykonávaní čl. 14 ako vnútroštátne predpisy prvého štátu, ak sú v

uvedených ustanoveniach dohovoru štátni príslušníci druhého štátu

postavení na roveň príslušníkom prvého štátu.



(2) Ak jeden z oboch smluvných štátov berie do úvahy podľa svojich

vnútroštátnych predpisov poistené (náhradné) obdobia, strávené jeho

občanmi na území tretieho štátu, ako obdobia strávené na vlastnom

území, postaví aj druhý smluvný štát pri použití ustanovení čl. 14

tieto obdobia na roveň obdobiam, stráveným na území prvého štátu.



IV.Poistenie (zaopatrenie) pre prípad nezamestnanosti.



Čl.19



Dávky z poistenia (zaopatrenia) pre prípad nezamestnanosti jedného

štátu sa poskytujú príslušníkom druhého štátu, len pokiaľ bývajú na

území prvého štátu.



C.



Prechodné a záverečné ustanovenia.



Čl.20



(1) Ustanovenia tohto dohovoru platia od dňa jeho účinnosti aj pre

prvšie poistné prípady. Konanie sa môže začať z úradnej moci, musí sa

však začať, ak o to žiada oprávnená osoba alebo zúčastnený nositeľ

poistenia druhého štátu. Výplata dôchodku za minulú dobu sa však v

týchto prípadoch vykoná podľa vnútroštátnych predpisov o premlčaní

dôchodkových splátok, pričom sa vezme za základ doba podania žiadosti o

začatí konania. Ustanovenia čl. 5 a čl. 14 až 18 neplatia, ak bol

dôchodok právoplatne priznaný v oboch štátoch už pred účinnosťou

dohovoru.



(2) Dávky, podľa tohto dohovoru prislúchajúce, sa neposkytujú za čas

pred jeho účinnosťou. Ak bol dosiaľ poskytovaný dôchodok vyšší než

dôchodok, prislúchajúci podľa tohto dohovoru, nie je príjemca povinný

vrátiť rozdiel. Pokiaľ pre nedokončenie čakacieho obdobia sa poskytly

jednorázové dávky, započítajú sa na splatné dôchodkové plnenia, ale len

vtedy, keď poistný prípad nenastal pred 1. januárom 1939.



(3) Pri použití predpisov tohto dohovoru sa berú do úvahy i obdobia

poistené (náhradné), ktoré boly získané pred jeho účinnosťou.



(4) Čakateľstvá, získané v dôchodkovom (penzijnom) poistení v jednom

štáte príslušníkmi druhého štátu a zachované s ohľadom na ustanovenia

čl. 14, ods. 1 a čl. 15, ods. 1 a 2 v deň 30. septembra 1938, pokladajú

sa za zachované do dňa podpísania tohto dohovoru.



Čl.21



(1) V každom z oboch štátov sa vydajú samostatne predpisy na vykonanie

tohto dohovoru. Také predpisy sa oznámia najvyššiemu správnemu úradu

druhého štátu.



(2) Najvyššie správne úrady oboch štátov bez meškania navzájom si

oznámia zmeny nastalé vo vnútroštátnom zákonodárstve v odbore

sociálneho poistenia.



Čl.22



Najvyššie správne úrady v zmysle tohto Dohovoru sú v obidvoch štátoch

kompetentné ministerstvá, ústredné úrady a ústredné orgány odborových

organizácií.



Čl.23



(1) Ak nastanú ťažkosti pri vykonávaní tohto dohovoru pre nepredvídané

okolnosti, počítajúc v to zmeny zákonných predpisov, dohodnú sa

najvyššie správne úrady o spôsobe použitia ustanovení tohto dohovoru.



(2) Spory, ktoré nastanú pri vykonávaní tohto dohovoru alebo prípadných

dodatkových dohôd podľa predchádzajúceho odseku, urovnajú najvyššie

správne úrady oboch štátov po vzájomnej dohode.



Čl.24



(1) Dohovor bude ratifikovaný v čase čo najkratšom. Po vykonaní

ratifikácií sa vymenia bezodkladne v Prahe ratifikačné listiny. Dohovor

nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po výmene

ratifikačných listín.



(2) Každý z oboch štátov môže vypovedať tento dohovor ku koncu

kalendárneho roku aspoň 6 mesiacov vopred.



(3) Ak sa vypovie tento dohovor, budú nositelia poistenia zaviazaní

vyplácať naďalej dôchodky, priznané na jeho podklade v poistných

prípadoch, nastalých za jeho účinnosti. Čakateľstvá, ktoré boly

zachované podľa tohto dohovoru ku dňu, keď jeho platnosť skončila,

zachovávajú sa naďalej podľa vnútroštátnych právnych predpisov.



Spísané vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom i poľskom; obe

znenia považujú sa za autentické.



Na dôkaz toho splnomocnenci tento dohovor podpísali a opečiatkovali

svojimi pečaťmi.



Vo Varšave dňa 5. apríla 1948.



E. ERBAN L.S.



K. RUSINEK L.S.



Záverečný protokol.



Pri podpise dohovoru medzi Československou republikou a Poľskou

republikou o sociálnom poistení shodly sa obe smluvné strany na tomto:



I.



K článku 1, odseku 5.



Ak prikáže podnik verejnej dopravy jedného štátu svojho zamestnanca,

ktorý je príslušníkom tohto štátu, na výkon zamestnania na území

druhého štátu, nepovažuje sa pobyt na území druhého štátu za trvalé

bydlisko, i keď trvá dlhšie než 6 mesiacov. Pre tieto prípady

doporučuje sa uzavrieť osobitnú dohodu podľa ustanovenia čl. 1, ods. 6,

pokiaľ ide o nemocenské poistenie (poistenie v nemoci a materstve).



II.



K článku 4, odsekom 2 až 4.



Za územie jedného z oboch štátov sa považuje územie, na ktorom v čase,

keď tento dohovor nadobudne účinnosť, platia predpisy o sociálnom

poistení toho ktorého štátu. Čas, strávený pred 1. májom 1945

príslušníkmi ktoréhokoľvek z oboch štátov na území, odstúpenom jedným

štátom Sväzu sovietskych socialistických republík, považuje sa za čas

strávený na území tohto štátu.



III.



K článku 14 a 20.



Ustanovenie článku 14 a článku 20 dohovoru sa nepoužije:



a) na štátnych príslušníkov Nemeckej ríše,



b) na štátnych príslušníkov Rakúskej republiky, ktorí neboli rakúskymi

štátnymi občanmi v deň 12. marca 1938,



c) na osoby nemeckej národnosti, ktoré stratily štátne občianstvo

československé alebo poľské a v deň podpisu dohovoru nebývajú na území

žiadneho z oboch štátov.



IV.



1. Ustanovenia dohovoru a tohto protokolu, vzťahujúce sa na úrazové

poistenie, platia obdobne i pre úrazové zaopatrenie, ktoré nahradzuje

verejnoprávne úrazové poistenie.



2. Poskytovanie rodinných prídavkov (rodinné poistenie) sa nepokladá

pri vykonávaní dohovoru za súčasť sústavy sociálneho poistenia.



Tento záverečný protokol je nedeliteľnou súčasťou dohovoru o sociálnom

poistení medzi Československou republikou a Poľskou republikou a bol

spísaný v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom i poľskom; obe

znenia považujú sa za autentické.



Vo Varšave dňa 5. apríla 1948.



E. ERBAN L.S.



K. RUSINEK L.S.



PRESKÚMAVŠÍ TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM SCHVAĽUJEME A

POTVRDZUJEME ICH.



NA DÔKAZ TOHO SME TENTO LIST PODPÍSALI A K NEMU PEČAŤ ČESKOSLOVENSKEJ

REPUBLIKY PRITISNÚŤ DALI.



NA HRADE PRAŽSKOM DŇA 28. JÚLA TISÍC DEVÄŤSTO ŠTYRIDSIATEHO ÔSMEHO.



PREZIDENT REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKEJ:



KLEMENT GOTTWALD v.r.



MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ:



L.S. Dr. V. CLEMENTIS v.r.